Náš Bruky a Gideon

Nestačím sa diviť, odkiaľ naše, vlastne ešte šteňa - malý Bruky pozná niektoré Biblické state. Presne tak, ako tvrdila kanaánska žena v príbehu z Matúšovho evanjelia 15.kapitoly, 27.verš vie, že to, čo spadne zo stola patrí jemu, a to bez ohľadu na to, či je to kúštik chleba, alebo nešťastnou náhodou ocinovi z ruky vypadnutý párok. Nepresvedčíte ho o tom, že toto je už teda "diskutabilná" omrvinka...

Ale vlastne, chcel som písať o inej state Biblie, ktorú Bruky tiež dokonale ovláda. Nikdy totiž vodu nesaje do seba, ako niektoré iné zvieratá, ale malým jazykom, akočoby si ju naberal a posúva si ju po troškách do papuľky.

V biblickom príbehu o Gideonovi /Sudcov 7.kapitola/ sa píše o dvoch skúškach, ktorými mal Gideon preskúšať ľud prihlásený do boja proti Midjáncom, pretože Hospodinovi sa videlo, že sa ich prihlásilo primnoho, a teda mohli by víťazstvo pripisovať svojim schopnostiam. V prvej skúške sa ukázalo, že 22000 mužov malo strach a v druhej, že 9700 hasí smäd príliš žiadostivo, kľaknúc si pred vodou /asi v rieke/ na svoje kolená. Iba 300 mužov naberalo vodu rukou a "chleptali" ju ako pes. A práve títo bojovníci boli vybraní do boja proti veľkému počtu nepriateľov, v ktorom nakoniec Gideon so svojimi bojovníkmi zvíťazil.

Spôsob pitia vody, teda po malých množstvách ako pije pes, je pre nás obrazom ako my máme prijímať "Božiu vodu". Možno je dobre, ak si pre začiatok prečítame aj veľké úseky Božieho slova, prípadne celé knihy, je dobre začať Evanjeliami, avšak keď chceme potom konkrétne pochopiť, čo nám chce Pán Boh každému osobne skrze Jeho slovo ukázať, musíme si čítať Božie Slovo po menších častiach a nad nim s modlitbou uvažovať.