Cestou zaprášenou pôjdeš...

... osobne si myslím, že poznať význam udalosti o umývaní nôh z Jánovho evanjelia 13,1-20 je veľmi dôležité preto, aby sme pochopili ako je to vlastne s odpustením hriechov a s našim vzťahom k Pánu Bohu.  Hriech totiž delí človeka od Pána Boha, nič nečisté nemôže vojsť do Božej prítomnosti. Preto Pán Ježiš priniesol obeť zmierenia, aby tí, ktorí ju príjmu, mohli vojsť do Božej prítomnosti.

 Ak sme teda prijali Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, Pán Ježiš sa nad nami zmiloval, stali sme sa Božími deťmi /Ján 1,12/, dedičmi Božieho kráľovstva, sme /ako v texte Ján 13,10 je napísané/  "umytí a nepotrebujeme iného, len aby sme si umyli nohy" a žijeme už v milosti nášho Pána Ježiša Krista 2.Kor.13,13.
No však tak, ako každý človek musí chodiť reálne po tejto zaprášenej zemi a pritom si zapráši nohy, tak podobne aj u Božieho dieťaťa, ktoré už nasleduje Pána Ježiša Krista, keďže musí žiť aj telesný život, starať sa o svoje živobytie, žiť v kontakte s neveriacimi ľuďmi,  sa niečo z toho "duchovného prachu"  aj na neho nalepí. No a teda čo s tým ?  Apoštol Ján v 1.liste 2.kap.1.v. píše: "...A keby niekto zhrešil, máme Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého ". Teda Pán Ježiš Kristus sedí na pravici Božej a prihovára sa za nás, ...umýva nám nohy !! ..., aby sme mohli trvale žiť v Božej milosti, v Božej prítomnosti.
Samozrejme, že ak si uvedomujeme svoje zlyhanie, či pád, máme mu to v tú chvíľu vyznať, prosiť o odpustenie, činiť pokánie 1.Jánov 1,9.
 No a teda čo s tým, že Pán Ježiš hovorí pri umývaní nôh: ..keď teda ja, Pán a Majster umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy...?
- no je to recipročné s modlitbou Pánovou: ... odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom..., teda ak my odpúšťame tým, ktorí sa previnili voči nám, podľa príkladu Pána Ježiša im umývame nohy.

Nezabudni, že aj cesta ľudí, ktorí žijú okolo nás je  zaprášená...........